Kde to žijeme ?

Vážení členovia, kolegovia, kolegyne a ctení výsluhoví dôchodcovia.

V súčasnosti v súvislosti so vznikom NOZP, sa stretávam s veľa kolegami, kde sa živo zaujímajú o náš Nový odborový zväz polície.

Sú zo vzniku NOZP nesmierne nadšení, čo charakterizujú jedným slovom: ,,KONEČNE.“

Rozhovory, ktoré medzi nami prebiehajú sú z ich strany na počudovanie ustráchané, svoje triezve a racionálne myšlienky sa snažia vyjadrovať iba šeptom, pritom sa stále okolo seba obzerajú. Ich správanie, vyjadrovanie je pre mňa nepochopiteľné. Všetko to čo som doteraz získal v rozhovore s policajtmi v prevažnej časti v priamom výkone a nie od riadiacich funkcionárov a hovorcov PZ, je že nesmie sa vyjadrovať akýkoľvek zákonný a právny názor.

Myslím tým, ak by ten právny názor bol v rozpore s nariadeniami, alebo pokynmi riadiacich. Každý takýto jedinec, ktorý týmto spôsobom začne vytŕčať z radu je prenasledovaný, rôznymi spôsobmi. Výčitky, disciplinárne konania sú na dennom poriadku a ak i napriek tomu všetkému niekto odolá a háji sa sám /prečo sám/, svoje zákonné práva, nastupuje v tom prípade postrach všetkých policajtov a to je Úrad inšpekčnej služby.

Vtedy vlastne začínam všetko chápať a skladať si v hlave, prečo sa boja urobiť ten správny krok. Krok k tomu, aby policajt bol hrdý na svoje poslanie, aby s radosťou chodil a odchádzal z práce, aby si ho vážili občania a on si vážil ich. I napriek týmto smutným a ustráchaným rozhovorom im NOZP dávame možnosť sa slobodne vyjadriť k tomu čo ich trápi, čo ich ťaží a v čom pociťujú nespravodlivosť. NOZP si ctí a rešpektuje Ústavu SR, ako aj všetky právne zákony.

Preto vás ešte na chvíľku všetkých zdržím pri tomto čítaní a dovolím si vás poprosiť. Prečítajte si prosím až do konca aj toto malé náučné okienko a ak tam nájdete niečo, čo sa podľa vás zhoduje s tým čo ste mi opisovali, pochopíte, kde a v akom asi štáte žiaľ žijeme.

ustava

            Princíp obmedzenej vlády a totalitarizmus 

V 21. storočí právne systémy demokratických štátov umožňujú občanom konať všetko, čo zákonom nie je zakázané, ale štátne orgány môžu konať iba na základe zákona a v medziach zákona. V nedemokratických štátoch vládne opak. To znamená, že občanom je dovolené to, čo im zákon priznáva, ale štátne orgány môžu konať to, čo im nie je zakázané. Nedemokratické štátne zriadenie, teda protiklad právneho štátu môžeme charakterizovať tým, že vôbec negarantuje ľudské práva, alebo len v obmedzenej miere, napríklad v podobe občianskych práv. Ďalej štátna moc používa mimo právne metódy regulácie založené na represií, na potláčaní.

Tendencia zasahovať do všetkých oblastí života spoločnosti a jednotlivca je príznačná pre totalitný štát. Črty totalitárneho štátu sa objavili už v 18. a 19 storočí (policajný štát) a neskôr okolo 20. rokov 20. storočia (moderný totalitný štát).

Príkladom absolutistického policajného štátu bolo Prusko počas panovania Fridricha Wilhelma I. Snahou policajného štátu je do najmenších detailov upravovať život poddaných a zasahovať do ich súkromnej sféry. V policajnom štáte nemal občan nijakú účinnú ochranu. Moc sa koncentrovala v exekutíve. Z dominantného postavenia exekutívy v policajnom štáte tiež vyplýva, že orgánom štátnej správy je dovolené všetko, okrem toho, čo im nie je zakázané. Občanom je dovolené len to, čo im právo priznáva, všetko ostatné je im zakázané.

Modernou formou policajného štátu je totalitný štátny režim. Totalitná moc neumožňuje rozvoj občianskej spoločnosti. Nárokuje si úplne ovládať život jednotlivca. V spoločnosti existuje len jedna ideológia, na ktorú má výlučne vlastnícke práva štát alebo politická strana. Opozícia sa potláča a likviduje, platí zákaz vytvárania politických strán. V totalitnom štáte sa nerealizuje ani deľba moci. Štátna moc sa koncentruje V rukách vodcu. Význam strácajú aj zastupiteľské orgány, voľby sú len formálne. Súdna moc je politizovaná, a preto nemožno hovoriť ani o nezávislosti súdnictva.

Základnými prejavmi totalitarizmu 20. storočia sú fašizmus a socialistický totalitarizmus. Fašizmus má svoj pôvod v Taliansku. Po prvej svetovej vojne tu vznikla skupina „fasci di combatimento“, ktorej členmi boli najmä vojaci, monarchistická inteligencia a stredné vrstvy. V znaku mali starorímske „Fasces“ – zväzok prútov ovinutých červenými remeňmi so sekerou uprostred. Odtiaľ sa odvodzuje aj názov „fascizmo“ – fašizmus.

Výraz totalitarizmus vstúpil do európskeho povedomia okolo roku 1926, keď ním taliansky liberáli označovali výsledok volieb, v ktorých získali väčšinu fašisti. Totálna podriadenosť človeka štátu bola pertraktovaná ako kolektívny zmysel života. Ovládanie ľudí nesleduje prospech jednotlivca, ale štát to robí v záujme národa ako celku, aby mohol uplatniť svoju moc.

Moderný totalitárny štát vo svojej Marxistickej podobe ponúka premyslený pokus o legitimáciu. Argumentuje novým typom socialistického človeka a smerovaním k spoločnosti, v ktorej moc stratí svoje opodstatnenie. Socialistický totalitarizmus doplnil politickú, ideologickú a morálnu závislosť jednotlivcov a spoločnosti od štátu závislosťou ekonomickou. Socialistická jednota moci a vlastníctva znamenala úplné pohltenie jednotlivca aj občianskej spoločnosti štátom. Spoločnými znakmi oboch typov štátov sú koncentrácia politickej moci, zasahovanie do hospodárstva alebo určovanie svetonázorovej orientácie.

Totalitárny štát si robí nárok na bezvýhradnú poslušnosť voči právu, ale aj na zmýšľanie ľudí. Štát nepokladá za potrebné prezentovať rôzne politické názory, ani podnecovať jednotlivcov k slobodnej tvorbe názorov.

Každý totalitárny režim utláča potencionálnych protivníkov a disciplinuje spoločnosť pomocou mechanizmov šírenia strachu.

 

Predseda NOZP:

                                                                                                                                Vojtech Klučarovsky

Zdroje čerpané z odborných právnických kníh a publikácií a právnických kruhov.

image

Zatvoriť
PETÍCIA

POŽIADAJ O PETIČNÝ HÁROK NA EMAILOVEJ ADRESE

peticia@nozp.sk

alebo si ho stiahnu priamo tu

...::: PETÍCIA :::...

POZIADAJ O PETICNY HAROK