NOZP cesta k spravodlivosti

Čo sú Odborové zväzy a prečo sa stať ich členom? Samotné prvopočiatky vzniku odborových hnutí majú začiatky v rannom kapitalizme 19. storočia. Robotníci už v minulosti veľmi skoro zistili a hlavne pochopili, že ich sila spočíva v jednote, kde za slušné pracovné podmienky ako aj náležitú spravodlivú mzdu treba niekedy skoro doslova bojovať. História ako aj dejinné skutočnosti dostatočne preukázali , že necenenie si pracovnej sily ako aj jej ožobračovanie viedlo, a aj dnes vedie, k veľkým sociálnym priepasťam ako aj konfliktom. Tieto nezhody vždy nahrávali určitým politickým silám alebo jednotlivcom, ktorí bažili po nastolení až priam totalitného režimu. Ten bol vždy nástrojom, za pomoci ktorého sa usilovalo o zvrhnutie demokratických inštitúcií až priam orientujúc sa na vznik vojnových konfliktov. Preto v danom prípade je dostatočne zrejmé, že jednotlivec ako zamestnanec obyčajne vo vzťahu k zamestnávateľovi nič nezmôže, takmer sa nepresadí. Práve členstvo v organizovanom kolektíve( odborových organizácii ),mu zabezpečuje jeho ochranu záujmov a dáva mu možnosť sa radiť ako aj konzultovať v prípade problémov. Odborová organizácia je z tohoto dôvodu, jediná oprávnená uzatvárať kolektívnu zmluvu so zamestnávateľom . V kolektívnej zmluve sú upravené výhodnejšie pracovné, platové, sociálne podmienky a zamestnanecké benefity. Odborová organizácia pôsobiaca u zamestnávateľa je zástupcom všetkých zamestnancov ( členov i nečlenov) a v ich mene vedie kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľom. Navyše môže poskytovať rôzne výhody či benefity odborová organizácia iba svojim členom. Môže taktiež poskytnúť v rámci svojich stanov i napríklad bezplatné právneho poradenstva, alebo bezplatné právne zastupovanie v súdnych sporoch so zamestnávateľom. Taktiež môže poskytnúť sociálnu výpomoc v ťaživých životných situáciách. Samotným členstvom v odborovej organizácii, zamestnanci takto vlastne vyjadrujú odborom podporu v ich následnej činnosti a uľahčujú im pozíciu vo vyjednávaní so zamestnávateľom.

Zákonník práce a pre nás policajtov zákon 73/1998 Z.z. o Policajnom zbore ako i ďalšie právne predpisy odvíjajúce sa od Ústavy SR umožňujú odborovým organizáciám viaceré oprávnenia voči zamestnávateľovi a to hlavne v pracovnoprávnych vzťahoch u nás služobne právnych , sociálnych a ekonomických vzťahov. V danom prípade ide vlastne o nástroj vďaka ktorému môžu efektívne obhajovať práva všetkých zamestnancov. Ide najmä o oprávnenia v oblasti práva na informácie a prerokovanie, spolurozhodovania či kontroly (nad dodržiavaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zabezpečovaní vhodného životného resp. pracovného prostredia v našom prípade služobného, ekonomického pri rozdeľovaní finančných prostriedkov ako peňažných darov, odmien, osobných príplatkov a nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v našom ponímaní jednotlivých nariadení, pokynov a predpisov (napr. nariadenie o služobnom hodnotení v testovacej prevádzke). V súčasnej globalizovanej spoločnosti hrozí neopodstatnené znižovanie sociálnej ochrany a zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov a to žiaľ na úkor kapitálu. Silnejú tlaky na väčšiu flexibilitu pracovnej sily a zavádzanie nových flexibilných foriem práce, niekedy na hrane so zákonnosťou. Odbory sa usilujú negatívnym dopadom takýchto zmien predísť, alebo ich aspoň čo najviac zmierniť. Vyvrcholením práce odborových organizácií je predovšetkým uzatváranie kolektívnej zmluvy, ktorá upravuje najmä pracovné a mzdové podmienky všetkých zamestnancov (teda aj odborovo neorganizovaných) so zamestnávateľmi. Preto je potrebné si uvedomiť, že kolektívne zmluvy nie sú iba významným nástrojom na úpravu pracovných a mzdových podmienok, ale zaručujú zamestnávateľovi počas ich platnosti sociálny zmier, to zn., že keď je kolektívna zmluva uzatvorená nemôžu zamestnanci štrajkovať a takto ochromovať činnosť zamestnávateľa. V rámci sociálneho dialógu na všetkých úrovniach je, aby sa partneri spolu rozprávali, rokovali a nachádzali riešenia aj cestou kompromisov, pretože zamestnanec a zamestnávateľ sú na sebe závislí a jeden bez druhého nemôže existovať. Forma direktívneho riadenia, niekedy až totalitného, bez akejkoľvek väzby na kolektív zamestnancov, skôr alebo neskôr dostane zamestnávateľov do veľmi negatívneho postavenia. Taktiež by som chcel uviesť, že v súčasnosti vznikajú v rámci jednotlivých zamestnávateľov i viacero odborových organizácii, čo Ústava SR povoľuje a garantuje. Jedným z hlavným dôvodov vzniku nových odborových organizácii je, nestotožnenie sa zamestnancov s činnosťou základnej poväčšine majoritnej odborovej organizácie v rámci obhajovania ich práv a postavenia voči zamestnávateľovi (Viď nové odborové orgány vo výrobnom podniku Volkswagen a.s. Bratislava, Nezávislé nové školské odbory a pod.). Stáva sa to hlavne preto, že zamestnávateľ si našiel postupom času taktiež určitý nástroj ako presadiť hlavne pre seba svoje výhodné podmienky. Ide o rôzne formy ako zákonných benefitov tak aj sofistikovane skrytých benefitov pre hlavných odborových predákov. Práve v rámci tejto malej sofistikovanej pasce, ktorú nastraží zamestnávateľ určitým odborovým predákom sa stáva, že požiadavky zamestnancov nekorešpondujú, nezhodujú sa názorovo s vedením odborov, ktorých sú členmi. V danom prípade práve dochádza k tomu, že majoritná odborová organizácia spoločne so zamestnávateľom sa dohodnú (tichá dohoda) , aby aj na úkor hoc porušenia Ústavy SR zo strany zamestnávateľa, nedovolili sa presadiť ako aj zakoncipovať do kolektívnej zmluvy oprávnené požiadavky radových členov, ale aj potlačenie konkurenčných, či už jednej alebo viac minoritných odborových organizácii. Práve takýmto, podotýkam nezákonným hlavne protiústavným postojom a postupom sa snažia eliminovať novo vzniknuté odborové organizácie alebo odborové zväzy ako v našom prípade Nový odborový zväz polície, čiže článok 37 ods. 2 uvedenej ústavy, zvýhodňujú jednu odborovú organizáciu resp. zväz pred konkurenčnými novo vzniknutými odborovými organizáciami resp. zväzmi. Príkladom toho v rámci MV SR , je vylúčenie NOZP z kolektívneho vyjednávania a následne uzatvorenia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, nakoľko zákon č.2/1991 Zb a to § 3a zamestnávateľovi umožňuje rokovať len s majoritnou odborovou organizáciou, ak sa nezhodnú odborové organizácie resp. zväzy navzájom medzi sebou. Avšak sa nesmie zabúdať, že kolektívnym vyjednávaním zamestnávateľa s odborovou organizáciou majúcou majoritný počet členov nezbavuje zamestnávateľa dodržiavať platnú Ústavu SR, a ďalšie ústavne zákony, zákony alebo ďalšie platné všeobecné záväzné právne predpisy podľa §4 uvedeného zákona ale aj článku 37 Ústavy SR. To znamená, že zamestnávateľ musí zapracovať NOZP ako odborového partnera, hoci nie je prítomný na kolektívnom vyjednávaní (ods.1 článku 37 Ústavy SR). Taktiež ak poskytuje pre jednu odborovú organizáciu určite benefity, také iste benefity musí poskytnúť aj odborovej organizácii neprítomnej na kolektívnom vyjednávaní z dôvodu nezhody návrhov predložených kolektívnych zmluvy. Za nesúlad s právnymi predpismi je zodpovedný najmä zamestnávateľ a nie len odborová organizácia, ktorá sa zúčastňuje kolektívneho vyjednávania a zastupuje všetkých policajtov, takže aj nečlenov aj členov NOZP, ktorým nebolo umožnené zúčastniť sa na kolektívnom vyjednávaní a nie predkolektívnom vyjednávaní. Obzvlášť to platí pre Ministerstvo vnútra SR, ktorý je súčasťou štátnej moci a hlavnou úlohou je vynucovanie dodržiavania Ústavy SR a ďalších platných právnych predpisov, čiže musí trvať aj napriek nesúhlasu odborovej organizácie s majoritným počtom členov na zapracovaní NOZP do kolektívnej zmluvy ako odborového partnera ako aj rovnakých benefitov aké poskytol odborovej organizácii z majoritným počtom členov. V prípade nesplnenia týchto vyššie uvedených podmienok, má možnosť odborová organizácia resp. zväz s menším počtom členom podať žalobu na príslušný súd o neplatnosti článkov kolektívnej zmluvy podľa §4 uvedeného zákona a môže sa stať, že bude ohrozená činnosť aj odborovej organizácie resp. zväzu s majoritným počtom členov, čo si asi neuvedomujú príslušní funkcionári zastupujúci túto skupinu odborárov. Potom už bude neskoro, že pracovníci zastupujúci zamestnávateľa obzvlášť jej zodpovedný vedúci za kolektívne vyjednávanie pred predložením návrhu zmluvy na podpis ministrovi vnútra SR budú vysvetľovať verejnosti že mali iný právny názor. Následne by sa zodpovedný pracovník hoci je to bývalý viceprezident mal aj osobne za to zodpovedať všetkým policajtom a nie len ministrovi vnútra SR o protiústavnom konaní.
Ak ste sa dostali na koniec vážení čitatelia, tak si vytvorte vlastný názor na vzniknutú protiústavnú situáciu od roku 2015 vznikom ďalšej odborovej organizácie a nečinnosťou zamestnávateľa alebo neochotou spolupracovať zodpovednými funkcionármi majoritného odborového zväzu s dvadsaťpäťročnou praxou.
Vojtech Klučarovský predseda NOZP a Mgr. Vladimír Gladič, člen NOZP.

Pridať komentár

image

Zatvoriť
PETÍCIA

POŽIADAJ O PETIČNÝ HÁROK NA EMAILOVEJ ADRESE

peticia@nozp.sk

alebo si ho stiahnu priamo tu

...::: PETÍCIA :::...

POZIADAJ O PETICNY HAROK